Čarovná Valencia, polmaratónske experimenty VI a maratón Petržalský Hamburg IV

Prvá časť tohto čánku sa venuje architektonickým zaujímavostiam a zákutiam Valencie, druhá sa venuje mojej účasti na jej októbrovom polmaratóne 2023 a tretia novembrovému maratónu v Sade J. Kráľa v bratislavskej Petržalke 2023.  

Valencia je hlavným mestom jedného zo 17 španielských regiónov, ktorý nesie rovnaké pomenovanie ako jeho hlavné mesto. Rozloha regiónu dosahuje až, alebo len polovicu rozlohy Slovenska, ale počtom  obyvateľov sa mu vyrovná.   

Región Valencia leží pod známejším Katalánskom a katalánštinou sa v ňom vraj aj hovorí. Druhé najznámejšie mesto regiónu je Alicante, ktoré je hlavným mestom jednej z 3 provincií regiónu.

Samotné mesto Valencia, aj keď nepatrí k najväčším mestám (790 tisíc obyvateľov) má pomerne hustú sieť metra. Po Madride a Barcelone, o "chĺp" pred Sevillou, je tretím najväčším mestom Španielska. A hádam ešte o trochu krajším než samotný Madrid. Je v skutku čarovná. Barcelona je však v tomto smere jednotkou. 

Kostol pri ktorom sme boli ubytovaní a nižšie, tretia budova z prava, náš penzión; v širšom centre mesta.

Vyrážame do ulíc smerom do centra mesta:

Našou prvou zastávkou je jedna z dvoch zachovalých stredovekých brán, resp. bášt mesta, ktoré boli kedysi súčasťou mestských hradieb. Táto sa volá Torres de Quart. 

Castel Nuovo v Neapole bol vzorom podľa ktorého bola stavba postavená. 

Pohľad z veže na jeden z "bulvárov" metropoly. 

V uličkách najstršej štvrte mesta - El Carmen.

V štýlovej kaviarni, ktorá má dušu!... Aj keď len jednu...

Všimnite si tie svetlá hore - zo strúhačov na zeleninu.

Vysedávať pri pive tak to by sa vám tak hodilo!..., že?...

Kostol San Nicolás & Valencijská Sixtínska "kaplnka":

Pre mňa osobne, toto bol najväčší architektonický zážitok, ktorý som si z mesta odniesol.

Kostol zvonku pôsobí nenápadne, ale zvnútra! to je diametrálne odlišné:

Zatiaľ čo dnešná vonkajšia podoba kostola pochádza z 15 storočia, fresky pochádzajú z rokov 1697 až 1700 a ich autorom je Dionis Vidal podľa plánu jeho mentora Antonia Palominiho. 

Námestie Svätej Márie a Valencijská katedrála & Katedrála Svätej Márie (Plaça de la Mare de Déu):

Fontána Túria. Reprezntuje rieku Túria, ktorá bola kvôli silným povodniam z mesta odklonená o 10 km ďalej. Zasvätená je ale, ako vidieť..., „bohovi“ Neptúnovi.  

Valencijská katedrála. Pochádza z 13. storočia. Bola síce postavená na mieste niekdajšej mešity, ale tej predchádzala kresťanská katedrála. V katedrále je uchovávaný kalich, ktorý je prezentovaný ako Svätý grál... 

Jeden z troch, a treba povedať že pôsobivých vstupov do katedrály.

Keďže prvý bol zatvorený, hľadáme druhý.

Aj druhý zo vstupov do katedrály je zatvorený.

Cez tretí vstup sa už ale dostávame dnu. Bez použitia násilia...

Vnútro katedrály vidíme len veľmi obmedzene.

Ideme ale na jednu z jej dvoch veží - na osemhrannú zvonicu. Na jej vyhliadkovú plošinu vo výške 51 metrov musíme vystúpať 207 schodov. Za tie výhľady a za 2 eurá vstupného to ale naozaj stojí za to:   

Z veže sa ponúka na zvyšok katedrály takýto pohľad.

Nad našimi hlavami visí zvon vážiaci 7 a pol tony. Vraj ešte nikomu na hlavu nepadol...

Námestie Panny Márie zo zvonice katedrály.

Vpravo hore je druhá zo zachovalých stredovekých bášt - Torres de Serranos.

V pozadí je vidieť tzv. mesto umenia a vied. Nižšie o ňom ešte  bude "fotoreč".

Námestie Plaça de la Reina:

Námestie Plaça de la Reina:

Z prava: Marcel, Mária a katedrála Panny Márie.

Ešte relatívne nedávno bol na námestí parčík! Zostala po ňom táto krásna... dlažba a akési stĺpiky s priesvitnými strieškami..., aby tu žijúci ľadový medveď náhodou nedostal v lete pri predvádzaní sa úpal...

Medveď...

Zvonica kostola sv. Kataríny. 

Plaça de la Reina - južna strana. 

Výstavná ulica vychádzajúce z Námestia Plaça de la Reina.

Plaza Décimo Junio Bruto.

Námestíčko Plaza Lope de Vega. Podľa nie slovenského bedekera disponuje vraj najužšou budovou v Európe... (predpokladám že tá fialová naľavo). Autor bedekera ešte nepozná Bratislavu..., lebo pri Michálskej bráne je ešte o pár centimetrov užšia budova. Ale priznávam, nemeral som to!...:-). Ale v odhadoch sa väčšinou nemýlim...    

Kávička na balkóne.

Štýlová Centrálna tržnica. Slávnostne ju otvorili počas 1. svetovej vojny. 

Gotická budova Burzy hodvábu a komodít. Mestské zastupiteľstvo rozhodlo o jej výstavbe v roku 1483. Je jedinou pamiatkou mesta zapísanou do zoznamu UNESCO. 

Radničné námestie (Plaça de l’Ajuntament):

Radničné námestie je centrom južnej časti starého mesta. Jednou z jeho dominánt je samozrejme budova radnice. 

Čitateľký klub Valencia... To sa len tak v dnešnej mobilnej, alebo mobilovej dobe len tak nevidí. 

Palacio del Marques.

Ideme smerom zo severu starého mesta ešte viac na juh: 

Býčia aréna z 19. storočia

Železničná stanica postavená v r. 1917. Oplatí sa vidieť aj zvnútra.  

Porta de la Mar - symbolizuje pamätník španielskej občianskej vojny. 

2. deň:

Z ranného prebehnutia sa po západnej časti širšieho centra:

Metrom prichádzame k moru:

Tu nás najprv víta stará rybárska štvrť.

V prístave.

Prímorský bulvár.

Park Jardines del Turia:

Mestský park "Turianske záhrady" je unikátnym minimálne v európskom meradle, keďže vznikol v samotnom koryte rieky Túria, ktorá mesto často zaplavovala. Po obrovskej povodni z roku 1957 radnica mesta rozhodla o odklonení rieky mimo mesta. A tak v dĺžke 7 km a v šírke 200 metrov vznikol obrovský verejný park. Budovaný bol v rokoch 1981–1988.

Futuristický komplex City of Arts and Sciences:

Je súčasťou parku Jardines del Turia, resp. leží na bývalom brehu rieky Túrie.

Návrat do centra:

Ešte pred odletom, ktorý máme o 18:00, sme nakrátko vrátili do centra mesta pozrieť pár miest, ktoré sme si dovtedy pozrieť nestihli.  

Druhá z dvoch zachovaných ochranných bášt mestskéhho pevnenia - Torres de Serranos (14. storočie) a výhľady z nej:

Všimnite si strechu budovy napravo.

Telocvičňa na streche historickej budovy? A prečo nie.

Bývalé koryto rieky Túria a jeden z 22 mestských mostov cez "ňu".

Pol/maratónske experimenty jeseň 2023:

Polmaratón vo Valencii 22. októbra 2023 bol plánovaným druhým najväčším vrcholom mojej bežeckej sezóny 2023. Pripravoval som sa na ňu nadštandardne. Naposledy som sa, minimálne tak poctivo, pripravoval v sezóne 2015, čo mi vtedy prinieslo osobák v behu na 10 km (43:39 Bratislava - Vajnory) a na moje pomery veľmi dobré časy v polmaratóne (Bratislava 1:38:41) a v maratóne (Regensburg 3:51:15). Teda tohtoročná príprava bola moja druhá najpoctivejšia príprava vôbec a najlepšia od roku 2015.

A takto konrétne som sa pripravoval & Moje bežecké objemy od apríla do októbra 2023:

Apríl 117,

Máj 155,

Jún 141, 

Júl 203, 

August 200, 

September 189,

Október 140.          

Tým prvým a hlavným vrcholom sezóny mal byť maratón v Záhrebe 8. októbra. Avšak 4 dni pred maratónom som veľmi nerozumne súhlasil s návrhom kamaráta - zahrať si tréningovo tenis. Pri ňom som si vyvrtol môj náchylný pravý členok takým spôsobom, že bolesť v členku cítim ešte dodnes; aj keď je to už len 20% z tej bolesti a nemohúcnosti behať, ktorú som mal deň po vyvrtnutí. A tak sa stalo, že v Záhrebe sa z maratónu stal iba exhibičný symbolický polmaratón. Zabehol som ho v mojom jasne najhoršom súťažnom polmaratónskom čase - za 1:58:48. Musím ale priznať, že aj keby som bol zdravotne fit, osobák v maratóne (3:47:49), po ktorom som v príprave poškuľoval, by som neprekonal ani náhodou. Poobede totiž teplota v Belehrade vystúpila na neuveriteľných 29°C v chládku a už na štarte bolo dosť teplo.  

Inak v Záhrebe je pekná a rovná trať. A aj mesto je pohľadné. Príjemne ma prekvapilo.

Pokazenú bežeckú náladu spred týždňa som si napravil už nasledujúcu sobotu a to na Vajnorskej desiatke, ktorú som zvládol, pre mňa vo veľmi dobrom čase - 45:56. (Na fotografii s akademikom Viliamom Novákom, známym to slovenským bežeckým veteránom, ktorý vo svojich 81 rokoch zabehol Vajnorskú desiatku za neuveriteľných 50 minút a pár sekúnd!).    

Registrácia na polmaratón Valencia prebehla v obrovskom podzemí tohto skleníka...

The Buldogs... t.j. dvojčlenný bratislavský bežecký klub (ale máme aj jedného externého člena...), recesistický tím, ktorý reprezentujem... a za ktorý som bežal aj vo Valencii.

Plán: Chcel som zabehnúť aspoň pod 1:43. To bol základný cieľ. Ale veril som si, že som schopný dosiahnuť aj čas pod 1:42. Tomu som dával 50 - 60% tnú šancu. Času pod 1:40 som dával len 10 - 20 percentnú šancu.      

Pri behu som stále cítil zranený členok spred 18 dní, ale ťažko povedať, či to malo vplyv na výkon.

Veľmi dobre sa mi bežalo od 10. km do 15. km. Akoby som chytil druhý dych, aj keď ani prvých 10 km sa mi nebežalo zle.

Na 16. km som dostal z ničoho nič krízu. V tom čase bolo už 18 až 19°C pod mrakom, ale aj tak mi začalo byť teplo a tak som sa olial vodou. Nie veľmi dobre som spravil, vadilo mi komplet premočené tričko a tak som si ho za behu vyzliekol a vyžmýkal, ale veľmi to kvôli pripnutému číslu nešlo.Vypil som zároveň pol deci vody (inak som nepil, len ráno 2,5 dcl čaju a 2 banány. Smäd, a to poriadny, som dostal až keď som prišiel po pretekoch na hotel).

Na začiatku 18. km som krízu relatívne prekonal.

Pozrúc sa na hodinky na méte 19. kilometra a prvý krát prepočítavajúc na aký výsledný čas to vlastne vyzerá... som zistil, že plán pod 1:43 určite splním, ba s najväčšou pravdepodobnosťou sa dostanem aj pod 1:42. V tom ma predbiehal, pre mňa vo veľmi rýchlom tempe, vymakaný španielsky veterán menom Carlos (na foto nižššie vpravo v červenom tričku). Zrazu mi môj vnútorný hlas hovorí: Chyť sa ho!!! lebo keď toto tempo za ním ustojíš je tu šanca na čas pod 1:40... a minimálne pod 1:41...   

Úlohu som s vypätím, hádam všetkých síl..., zvládol, aj keď na méte 20. kilometra som nastolené tempo za Carlosom už chcel vzdať; zvlášť keď som tam zistil, že posledný kilometer by som musel bežať v tempe 4 minúty, aby sa to celé podarilo pod 1:40...

Ale napriek tomu som však ako kliešť zostal aj naďalej zavesený na tom Španielovi, ktorý stratil       auto... (car + lost), aby som dosiahol v mojej novej kategórii (55 - 59) čo najlepší polmaratónsky výkon, lebo s najväčšou pravdepodobnosťou ten čas, nielen v danej kategórii, ale celkovo, už asi nikdy neprekonám. Veď trať a počasie vo Valencii boli priam ideálne a k tomu som mal nadštandardne natrénované.

Carlosa som dokonca 50 metrov pred cieľom predbehol!

Záverečných 10 metrov, už veľmi spokojný, som relatívne vypustil vediac, že som už dosiahol na moje pomery veľmi dobrý čas - symbolických 1:40:30.

Inak nebyť Carlosa tak v cieli by som mal horší čas možno aj o 30 sekúnd. Bez neho by som sa posledné 2 kilometre tak nehecol. Ale aj s takýmto časom by som bol veľmi spokojný.

Ešte pred 2 týždňami som bežal polmaratón (v Záhrebe) za 1:58:48. Dosiahnutý čas vo Valencii bol najlepším od októbra 2019, druhý najlepší čas od roku 2015, celkovo 7. najlepší čas z 35 súťažných polmaratónov a len necelých 5 minút za osobným rekordom, ktorý „padol“ takmer na týždeň presne pred 10 rokmi v Košiciach. A keď som si pre zaujímavosť nahodil môj výsledok z Valencie do kalkulačky, ktorá zohľadňuje vek, tak v ideálnom bežeckom veku by som v danej kondícii teoreticky dosiahol  v polmaratóne čas 1:26:08...   

Medzičasy z Valencie:

5K	0:23:28
10K	0:47:37
15K	1:11:25
20K	1:35:34
META	1:40:30

Až 32 Slovákov /Sloveniek v tomto ročníku bežalo a dokončilo tento polmaratón. Najrýchlejšia, aj medzi mužmi bola Dolinajova, Monika s časom 1:28:26. V tomto rebríčku som skončil na 10. mieste.

Víťaz vo Valencii - Kibowott Kandie z Kene dosiahol čas 57:40, len 9 sekúnd za svetovým rekordom a 8 sekúnd za svojim traťovým rekordom z r. 2020 - 57:32. Vtedy to bol svetový rekord, ktorý bol prekonaný o jednu sekundu o rok neskôr a to v Lisabone. Mimochodom na tom polmaratóne v 2020 až 4 polmaratónci prekonali dovtedy platný svetový rekord! A jeden svetový rekord v polmaratóne bol zaznamenaný dokonca aj v Košiciach - na majstrovstvách sveta v polmaratóne v októbri 1997. Vtedy mal hodnotu 59:56. Bolo to druhý krát vo svete vôbec čo bol v polmaratóne zdolaný čas pod jednu hodinu a prvý krát kedy čas pod 1 hodinu uznala atletická organizácia Association of Road Racing Statisticians. Neoficiálne sa prvý krát polmaratón pod jednu hodinu bežal v apríli 1993 v Miláne – 59:47. 

Popolmaratónske oslavné variácie... s Robom Bujnom.

Ešte ostáva doplniť časy aké dosiahli moji spolupútnici s ktorými som bežal polmaratón aj pred rokom v Kodani: Manželský pár Martina a Roman vo Valencii veľmi vzácne zhodne dosiahli svoje osobné rekordy: 1:36:41 a 1:32:13 - podobne ako pred rokom v Kodani! A aj Robo, pri istých zdravotných komplikáciách, bol so svojim časom - 1:42:46, spokojný.

Jednoducho, Valencia bola vydarená akcia!

4. Petržalský Hamburg - maratón - 4. november 2023:

Múdre bežecké kalkulačky a tabuľky hovoria, že ak je bežec schopný zabehnúť polmaratón za 1:40:30 tak maratón by mal zvládnuť za 3:48:31... Ono to takto, a ešte lepšie u mňa zafungovalo v r. 2011, kedy som Bratislavský polmaratón zabehol za 1:41:09 a o 3 týždne na to som v Belehrade dal maratón za 3:47:50. Škoda, že to zisťujem až teraz, pri písaní tohto článku a nie pred 4. Petržalským Hamburgom - maratónom. V každom prípade, vysoké ciele som si v ňom nedával vzhľadom na to, že moja októbrová príprava nebola zameraná na zabehnutie čo najlepšieho maratónskeho času. Jednak som v októbri nabehal nie veľmi veľa kilometrov, presnejšie 140, a v rámci nich som bežal dva súťažné polmaratóny a jednu súťažnú desiatku. Najlepšiu formu som mal 1. septembra kedy som v tréníngu 30,5 km s prevýšením 410 m odbehol v tempe 5:35. Tento maratón som pôvodne bežať neplánoval. Iba Záhrebský. Takže som ho bežal len kvôli "čiarke", maratónskemu zápisu. Cítil som sa ale na čas od 3:55 do 4:15.

Štart 4. Petržalského Hamburgu bol o 9:00. (Označenie Hamburg sa vzťahuje na komunitné maratóny, ktoré vymysleli maratónski nadšenci - zberači maratónov a to v meste Hamburg). Na raňajky som sa naň posilnil 1,5 dcl čaju s medom, 2 dcl cviklovej šťavy a 4 dcl koktailu mix - voda, banán, pár mandlí a med.    

Počasie bolo takmer ideálne. Deň pred bol ale dážď a deň po hlásili tiež dážď. Mali sme teda šťastie. Mohlo byť ale o málinko teplejšie. Ráno o 9:00 bola teplota 8°C, o 11:00 bolo 11°C a poobede vystúpila teplota na max. 12°C a aj keď svietilo Slnko, väčšinou sa v tomto období roka v parku plnom stromov bežalo v tieni a mne bola bez rukavíc celý čas zima na ruky a po pretekoch aj na chodidlá. Ale asi som len pomaly bežal... a tak som sa dostatočne nezahrial...

Mal som pripravené magnéziové tabletky proti kŕčom, ale zabudol som ich v ruksaku a počas behu som nechcel strácať čas ich dolovaním. Mal som aj magnéziový spray, ale nepoužil som ho. Náznaky kŕčov, ktoré pri maratónoch často dostávam, prišli na 32. km a trochu väčšie na 38. km, ale nie také, že by som musel zastať, alebo prejsť do chôdze. Chôdzu som však zaradil už od 28. km. Dochádzala mi energia a chcel som predísť kŕčom. Veď posledné dlhšie behy nad 21 km som mal pred 2 mesiacmi: 1. septembra - 30,5 km a 11. septembra - 26 km a tak sa dalo očakávať, že okolo 30. kilometra môže nastať problém. Posledných 3 a pol kilomera maratónu som však odbehol v kuse.

Prvý krát som sa na hodinky pozrel až na méte polmaratónu. Vzhľadom na polmaratónsky čas dosiahnutý vo Valencii pred 2 týždňami som na polke očakával čas od 1:52 - 1:55. Bol som ale  zaskočený, keď hodinky ukázali čas polmaratónu 1:58:16. Očakával som teda veľmi ťažkú druhú polku a výsledný čas som si v tejto fáze maratónu odhadoval tak, že budem rád ak to dám pod 4:15 hod.

Cca 4 km pred cieľom začal môj boj... na čas pod 4:10... A keďže som nedostal kŕče, tak som to zvládol relatívne bezbolestne. Keby mi v závere sekundoval môj najväčší bežecký súper kamarát Buldog, tak výsledný čas by som bol schopný stlačiť ešte o minútu:-). Dobehol som v čase 4:07:54.  

Počas behu som vypil 7 dcl tekutín - čerstvej ovocnej šťavy. Prvý krát som sa napil na 22. km a to 1,5 dcl. Na 28. km som vypil 2,5 dcl. Posledné 3 dcl som vypil medzi 35. a 36. km. Po dobehnutí do cieľa som ku podivu nebol smädný. Až zhruba po hodine.

Celkovo sa mi bežalo dobre, pomerne rýchlo mi to ubehlo. Prvých 15 km som predebatoval s Danom Martincom. Po dobehu som sa ale pol hodinu musel prechádzať na mieste kým som si mohol sadnúť. Vždy keď som sa predtým pokúšal sadnúť tak to nešlo, nohy po každom pokuse išli explodovať... Večer po pretekoch som sa ale vôbec necítil ako po maratóne, ale skôr len ako po polmaratóne. Na druhý deň som zabehol 3 km na dráhe v tempe 4:59.  

Bol to môj jubilejný 25. maratón a ak by som do toho počtu započítal aj jeden ultramaratón a 4 neoficiálne, resp. sólo maratóny, celkový počet by bol 30 - za 31 rokov od môjho prvého maratónu.  

Výsledky 4. PAH-u:

1.		1974		Maratón	2:49:51
2.		1991		Maratón	3:18:41
3.			Bratislava	Maratón	3:45:45
4.		1971		Maratón	3:59:11
5.		1958	Bratislava	Maratón	4:00:44
6		1968		Maratón	4:07:54
7.		1966		Maratón	4:45:39
8.		1963		Maratón	4:56:42
		1951			3:26:48
		1959	Bratislava		3:59:55
		1964			1:56:59
1.		1986		Polmaratón	1:38:50
2.		1967	Schaeffler Kysuce	Polmaratón	1:47:47
3.		1986		Polmaratón	1:53:54
4.		1971		Polmaratón
5.		1967		Polmaratón	2:14:45
6.		1980	IronMint	Polmaratón	2:31:07

Súvisiace články na tému pol/maratónskej turistiky:

Ľubľana - polmaratónske experimenty I (2010) : https://burkert.blog.sme.sk/c/245973/zakutia-lublany-lublansky-pol-maraton-a-ine-bezecke-experimenty-2010.html

Graz - polmaratónske experimenty II (2012): https://burkert.blog.sme.sk/c/312170/prekvapivo-krasne-mesto-graz-a-grazsky-polmaraton-2012.html

České Budejovice a Košice - polmaratónske experimenty III (2013): https://burkert.blog.sme.sk/c/345077/ceske-budejovice-kosice-a-polmaratonske-experimenty-2013.html

Miláno, Bergamo - polmaratónske experimenty IV (2019): https://blog.sme.sk/burkert/cestovanie/milano-bergamo-a-polmaratonske-experimenty-2019

Kodaň, Malmö a polmaratónske experimenty V https://marcelburkert.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=800103

Atény, jej štvrte a Aténsky maratón 2019, maratónske experimenty IX: https://blog.sme.sk/burkert/cestovanie/ateny-jej-stvrte-a-atensky-maraton-2019