Prognostický ústav na večné časy a nikdy inak

Aj keď pravé pohnútky sú ukryté v hmle a skartovačkách, jedno je zdá sa isté: Jurij Andropov využil svoje informácie zo 16 ročného pôsobenia na čele KGB (1967 -1982) z ktorého priamo prešiel nie len do vrcholovej politiky Zväzu sovietskych socialistických republík, ale bol posadený priamo do jeho čela. Bystrý muž, zvlášť so svojimi skúsenosťami, určite nemal problém rýchlo pochopiť, že systém sa rúca a štruktúry bývalého režimu potrebujú vytvoriť systém na elimináciu strát, ktoré by mohli prísť po prevrate. A k tomu mal dopomôcť ním založený prognostický ústav. 

Po tom, čo na začiatku osemdesiatych rokov 20. stor. založil Jurij Andropov prvý prognostický ústav v Sovietskom zväze, následne, v priebehu 3 rokov, sa inštitúcie tohto druhu rozšírili po celom tzv. východnom bloku. Prečo asi?

Trochu preskočíme v čase dopredu. 

Zrejme len málokto si myslí, že ľudia, ktorí prichádzali do styku so štátnym tajomstvom , resp. najdôveryhodnejšími informáciami týkajúcimi sa štátu, nemuseli byť v strane alebo nemuseli úzko spolupracovať so Štátnou bezpečnosťou. Kto tie časy zažil vie, že pokiaľ niekto tieto podmienky nespĺňal nemohol riadiť ani JRD ani JZD, nieto ešte spolupodieľať sa na strategickom rozvoji komunistickej domoviny.

Preskočíme v čase ešte trochu uďalej.

Václav Klaus, Miloš Zeman, Valtr Komárek, Vladimír Dlouhý, Karel Dyba, Tomáš Ježek, Karel Koecher, Miroslav Ransdorf, Jaroslav Šedivý to sú zrejme najznámejšie mená, ktoré sa vedeli obracať a krátko po r. 1989 pomohli zasadiť korene z ktorých sotva môže niekdy vzísť  niečo pozitívne:

- Klaus, Ježek a Kožený následne pripravujú privatizáciu. Kožený má o mesiace skôr ako ostatní strategické informácie a svoju výhodu náležite využíva,

- Klaus ako minister financií nezasahuje keď sú vedome poskytované miliardové pôžičky komukoľvek a kdekoľvek,

- Klaus nepriamo vyzýva podnikateľov na krádeže keď vyhlasuje, že nepozná rozdiel medzi čistými  a špinavými peniazmi,

- Klaus s Mečiarom svojvoľne - bez referenda rozdeľujú republiku (aj keď minimálne 70% Slovákov bolo proti, ale je pravda že nie je známe či proti bola aj väčšina Čechov), čím zároveň dávajú svojim nástupcom "pozitívny príklad" ako sa má v demokracii rešpektovať vôľa občanov. 

- Klaus a Zeman uzatvárajú tzv. koaličnú zmluvu medzi pravicou a ľavicou, čím evidentne ukazujú, že nejde o hodnoty, ale o korytá,

- Klaus udeľuje šokujúce amnestie aj tým, ktorí mali smolu a nešikovne uviazli v deravej sieti štátneho bordelu,

- Vodca pravice vášnivo podporuje vodcu ľavice na pozíciu prezidenta,

- Klaus už zabúda, že jeho rodičia prišli z Ukrajiny a útočí na cudzinca z iného kúta Európy.

Káuz a podobne je samozrejme oveľa viac, ale zrejme najhoršie z toho je zvrátený systém, ktorý tu dodnes panuje. V politike len zriedka nachádzame "exotov", ktorí nemajú špinavé ruky. Vo vyšších funkciách verejnej správy spravidla pôsobia iba takí, ktorí bažia po funkciách alebo sa chcú obohatiť na úkor daňových poplatníkov, a hlavne: najčastejšie sú bez chrbtovej kosti. Iní, aj keby sa tam dostať chceli, aby mohli skutočne slúžiť občanom, nie ako tie karikatúry ktoré tam zväčša máme dnes, nemajú šancu.  

Andropov by bol dnes šťastný, a na svoj ústav určite patrične hrdý. Lebo dielo sa podarilo. V Rusku vládne KGB-ák Putin, v Čechách pochybný Klaus, ktorý tam ešte dlho bude šedou eminenciou, so Zemanom na obzore, na Slovensku to Smerom k Istotám riadi všetkými masťami mazaný recyklovaný mladý nádejný komunistický káder, a takto by sme mohli pokračovať. Je ale na čase skončiť a túto niť pretrhnúť a vlastizradcov od hlavného koryta odstaviť.