Tolerovanie bezuzdného plodenia detí nás zruinuje. Všetkých
Áno, menší než nulový. To treba zdôrazniť, aby to pochopili aj politici. A ak si kompetentní myslia, že tie údaje sú nezmyslom, nech urobia objektívny výskum; ak sa ovšem neboja pravdy. A ak im skutočne ide o pomoc Rómom.
Pozn. na úvod: Česť všetkým občanom, bez ohľadu na farbu pleti, ktorí pristupujú k otázke plánovaného rodičovstva zodpovedne. Slová „Rómovia", „Rómska populácia" sa v tomto článku používajú z podobného titulu ako ich v inom tvare používa aj terajšia vláda SR, ktorá nedávno ustanovila pre rómske komunity svojho nového splnomocnenca, ktorý túto funkciu aj s týmto označením prijal, aj keď sa stavia proti segregácii Rómov a namieta, ak niekto napr. povie: „Rómovia z osád zjavne zanedbávajú svoje deti", lebo podľa neho by sa mali identifikovať len konkrétne osoby, ktorých sa to týka, bez použitia slova „Rómovia", lebo takéto správanie sa nevzťahuje na všetkých Rómov z osád. Dobre, otázne iba zostáva, prečo sa táto funckia nenazýva "splnomocnenec vlády pre problémové komunity a ťažko prispôsobivých občanov" ale "splnomocnec pre rómske komunity".
Prosím najmä pseudohumanistov, aby si nezakrývali oči pred tým, že ignorovanie nutnosti plánovaného rodičovstva, sa vyskytuje najmä v rómskych osadách. Je dostatočne známe, že tam neraz už žiačky ZŠ sú matkami. Preto hádam nemusím túto skutočnosť maskovať a môžem o nej otvorene hovoriť ako o rómskom probléme, lebo tento sa vyskytuje najmä v rómskych komunitách, aj keď v nich žijú aj zodpovední občania.
Bez zastavenia populačného nárastu dlhodobo sociálne odkázanej vrstvy obyvateľstva to nepôjde
Naše tolerovanie, a hoci "len" nepriame podporovanie neraz bezuzdného plodenia detí tými, ktorí sú sami výlučne odkázaní na pomoc daňových poplatníkov, zničí celú spoločnosť: ekonomicky, sociálne a nakoniec naplno prepuknú násilnosti a budeme radi, ak sa vyhneme občianskej vojne. Rasové strety sa stále stupňujú a budú sa naďalej stupňovať; ak sa kompetentní nepreberú z dlhého, nie zimného, ale tvrdého politického spánku.
20 rokov bol dostatočne dlhý čas na to, aby sa politici a predstavitelia širokého spektra organizácií priživujúcich sa na tzv. pomoci Rómom, vzdali slepej pohodlnej viery, že tzv. rómsky problém sa dá vyriešiť aj bez zásadných reštriktívnych opatrení vzťahujúcich sa na poberanie prídavkov na deti a poberanie rodičovských príspevkov u tých rodičov, ktorí aj naďalej budú ignorujú nutnosť plánovaného rodičovstva, resp. pre ktorých sa plodenie detí stalo pomaly „živnosťou".
Žiaľ, až na výnimky, nevzdali sa. Namiesto toho, aby nezodpovedných rodičov (ktorí privádzajú na svet jedno dieťa za druhým ako na bežiacom páse, aj keď sú sami odkázaní na daňových poplatníkov) nechávali postihovať za roky trvajúce zanedbávania povinnej výživy (ktorú za nich poctivo plnia daňoví poplatníci na úkor svojich vlastných detí), pokojne im nechávajú vyplácať rodinné prídavky a rodičovské príspevky. Pri tom sa alibisticky vyhovárajú, že prídavky patria deťom a deti nemôžu za svojich rodičov. To áno, lenže tu treba povedať nie len „A", ale aj „B" prípadne „C", ktoré sa tu zamlčiavajú, aby sa nenarušili základy nie len vysoko predraženej, ale hlavne nezmyslenej stavby falošnej sociálnej pomoci Rómom, ktorá ak by bola stavaná z pevného materiálu, už dávno by bola v troskách.
Ich zadubenosť spôsobila to, že na štát dlhodobo sociálne odkázaných Rómov a v neľudských podmienkach živoriacich rómskych detí je omnoho omnoho viac ako tomu bolo pred 20 rokmi. A o ďalších dvadsať rokov ich bude možno štvornásobok.
Hlavne, že sa berie ohľad na rómske deti...
Aj keď na to raz doplatíme, bez rozdielu farby pleti, všetci, je to v prvom rade na škodu širokej masy sociálne odkázaných Rómov, že tento štát ani tým najnezodpovednejším občanom, či už sú tmavší alebo svetlejší, nedal pocítiť, že splodiť 5, 10, 15 detí je síce právom, ale rovnako aj povinnosťou sa o ne postarať. Okrem iného aj materiálne, resp. finančne. O kto to rešpektovať nechce ani po upozornení, musí znášať následky a musí počítať s tým, že sa to negatívne dotkne aj jeho detí. Veď komu by malo na nich viac záležať ako vlastným rodičom? Ak otcom detí je šumafuk či ich partnerky otehotnejú alebo nie, a v akých podmienkach budú ich prípadné deti vyrastať, tu nepomôže nič, len masové trestné stíhania za neplnenie si vyživovacích povinností. Poznám viacerých ľudí, ktorí zanedbali povinnú výživu na pol roka, a aj keď 17 a pol roka poctivo alimenty platili, boli za zanedbanie výživy odsúdení trestným súdom. Niekto si vyživovaciu povinnosť neplní 180 rokov, teda 10 detí krát 18 rokov, a nestane sa mu nič. Často krát ešte prepíja to, čo na svoje deti dostal od daňových poplatníkov. A tu ešte nehovoríme o "výchove" akú svojim deťom dáva.Svojou systematickou a bezhraničnou toleranciou táto spoločnosť nie že naučila, ale priam dokázala nemožné - presvedčiť drvivú väčšinu dlhodobo sociálne odkázaných občanov, že nie oni sami, ale daňoví poplatníci sú povinní postarať sa o nich a o ich deti. Riadne.
P.S.: Dovolím si tvrdiť, že Kotlebu a jemu podobných nestvoril Stvoriteľ ani príroda, ale alibizmus politikov, ktorý má väčšinový podiel v tom, čo dnes nazývame rómskym problémom.
Marcel Burkert
Zo San Marína do Florencie
Tak veľké množsvo pamiatok na relatívne tak malej ploche ako vo Florencii sa nadajú nájsť nielen nikde inde v Taliansku, ale zrejme ani nikde inde na svete. Ale pred tým, než sa v tomto článku
Marcel Burkert
„Mor ho! “ pre Fica a spol. znamená: „Kolaboruj! “
Epická báseň „Mor ho!“ sa považuje za najlepšiu hrdinskú báseň v slovenskej literatúre. Prvýkrát bola uverejnená v časopise „Sokol“ v roku 1864. Jej autor, Samo Chalupka (1812 – 1883)
Marcel Burkert
Bologna a Ravena. V regióne Emilia-Romagna.
Bologna je so svojimi 404 tisícmi obyvateľov 7. najväčším talianskym mestom, a to za šiestym Janovom (679 tisíc) a pred ôsmou Florenciou, ktorá má len o jednu tisícku menej obyvateľov ako ona - Bologna.
Marcel Burkert
Bratislava a jej vybrané okrajové mestské časti 2004 - 2010 a 2017 - 2019
K roku 2024 je tomu len 106 rokov, čo sa rozhodovalo, či dnešné najväčšie slovenské mesto bude pripojené k Československu, k Maďarsku, alebo k Rakúsku
Marcel Burkert
Zákutia Benátok. A Chioggia - ako dodatok.
V celej histórii Talianska ho jeho severovýchodné regióny spájali s exotickým vonkajším svetom Byzancie a Orientu. Túto funkciu spojovateľa s exotickým svetom, a nielen pre Taliansko,
Další články autora |
Studentky rozrušila přednáška psycholožky, tři dívky skončily v nemocnici
Na kutnohorské střední škole zasahovali záchranáři kvůli skupině rozrušených studentek. Dívky...
Tři roky vězení. Soud Ferimu potvrdil trest za znásilnění, odvolání zamítl
Městský soud v Praze potvrdil tříletý trest bývalému poslanci Dominiku Ferimu. Za znásilnění a...
Takhle se mě dotýkal jen gynekolog. Fanynky PSG si stěžují na obtěžování
Mnoho žen si po úterním fotbalovém utkání mezi PSG a Barcelonou postěžovalo na obtěžování ze strany...
Školu neznaly, myly se v potoce. Živořící děti v Hluboké vysvobodili až strážníci
Otřesný případ odhalili strážníci z Hluboké nad Vltavou na Českobudějovicku. Při jedné z kontrol...
Rusové hlásí průlom fronty. Ukrajinská minela jim přihrála klíčové město
Premium Jako „den průlomů“ oslavují ruští vojenští blogeři pondělní události na doněcké frontě, kde se...
U Votic se srazila tři auta, ženu záchranáři letecky transportovali do Prahy
U Votic na Benešovsku došlo k dopravní nehodě, havarovala zde tři osobní vozidla. Podle policie měl...
V Rakousku zemřel český turista, měl nehodu při jízdě na kajaku
Při sobotní nehodě na kajaku nedaleko rakouské obce Scheffau zemřel 36letý Čech, uvedla rakouská...
Čína dokončuje „neviditelný“ bombardér. Máme lepší, řekl Pentagon
Číňané oznámili představení svého „neviditelného“ (stealth) bombardéru H-20. Pentagon to ale moc...
Trpí bolestmi, rok čekají na operaci zápěstí. V Česku dlouho chyběly umělé klouby
V Česku dlouho chyběly umělé klouby do zápěstí. Pracovišť, která je dříve měnila, bylo v zemi jen...
Akční letáky
Prohlédněte si akční letáky všech obchodů hezky na jednom místě!
- Počet článků 114
- Celková karma 11,84
- Průměrná čtenost 1196x
Na blogu iDnes od 10.1.2010 článkom "Čo je cennejšie, zdravie, alebo poznanie?". Na blogu Sme od r. 2007. http://burkert.blog.sme.sk/