Z Palmy na sever ostrova Mallorca

Podľa wikipédie je Mallorca (po slovensky Malorka) so svojimi 3.618 štvorcovými kilometrami najväčším ostrovom z Baleárskeho súostrovia, ktoré je jednou zo 17 španielskych provincií,

vzdialenou od najbližšej provincie - Valencie - zhruba 200 km. Ďalšími väčšími ostrovmi Baleárov, z celkovo 160, sú Ibiza a Menorca. Tie nateraz nechávame stranou.

Našou prvou zastávkou na ostrove je hlavné mesto - Palma:

Do roku 2016 bol jej oficiálny názov Palma de Mallorca. Zrejme sa takto chcelo dosiahnuť to, aby bola vnímaná ako hlavné mesto celého súostrovia.

Niektorí ju prezývajú perlou Stredomoria. Ročne ju navštívi neuverteľných 3-5 miliónov návštevníkov, ale treba povedať, že vo väčšine prípadov prvoradým cieľom návštevníkov sú vychýrené pláže ostrova a návšteva hlavného mesta je pre nich len spestrením, keď už ich pobyt na pláži a v hotelových komplexoch začína nudiť.

Na Palme, opravujem v Palme..., žije 350 000 stálych obyvateľov, čo je o čosi viac ako polovica populácie Malorky. 

Katedrála Le Seu (na obrázku vyššie je vľavo dole) je našim prvým bodom záujmu nielen v Palme, ale aj na celom ostrove.

Katedrála je známa  okrem iného tým, že má jednu z najvyšších lodí gotických katedrál na svete. Jej výška je 40 metrov, čo je ešte o dva metre viac než má parížsky Notre Dame. Bola postavená v rokoch 1242-1311. 

Le Seu sa nazýva „katedrálou svetla“ a to vďaka „oku gotiky“, inštalovanej do katedrály už v roku 1370, cez ktoré ráno prenikajú do katedrály farebné lúče vytvárajúce fascinujúcu hru svetiel; ktorú sme však my žiaľ nezažili.

Veža katedrály.

Plaça Mayor (Hlavné námestie). Až do roku 1838 bolo sídlom španielskej inkvizície.

Za povšimnutie staja tí bicyklisti aj tá strecha.  

Arabské kúpele - 1000 rokov staré . 

Po vyhnaní Arabov z Malorky v roku 1231 mohli šľachtici a obchodníci začať stavať po celom meste paláce a Palma rozkvitla.  

Modernizmus prišiel na Malorku prostredníctvom najvýznamnejších katalánskych architektov hnutia, vrátane Gaudího. Boli poverení rôznymi projektmi.

Tu sú jedny z najkrajších príkladov ich secesnej architektúry v Palme:

Plaça de Cort a 600-rokov starý olivovník. Ten nevyrástol na tomto mieste, ale bol presadený z vidieka ako symbol trvalých koreňov v (ku) krajine. 

Napravo je stredoveká radnica.

Z juhu ostrova vyrážame na sever so zachádzkou do pohoria Tramuntana:

Prechádzame usadlosťami a dedinkami kde zastal čas:

Prvou zastávkou je Galilea.

Rozlúčka s Galileou.

Esporlas.

Orient.

Bunyola. 

 Alcúdia:

V starom meste Alcúdie je veľa domov z 13. až 17. storočia. 

Raj vyznávačov paraglaidingu. Ešte pár kilometrov a sme na úplnom severe. 

Mirador de la Crueta. Pohľad na juhozápad.

Ďalšia fotografia poskytuje pohľad na opačnú stranu.

Mys "Cap (Cabo) de Formentor" - najsevernejší kút Malorky:

Vpravo hore je strážna veža Talaia d'Albercutx, na ktorú za chvíľu vyrazíme. 

Výhľady zo strážnej veže:

Pohľad na celý Mys Formentor & Tam kde sa pohorie Tramuntana definitívne ponára do mora.

(Svojho času tu neďaleko dovolenkovali také osobnosti ako Chaarlie Chaplin, Winston Churchill, či spisovateľ Scott Fitzgerald. Niet sa im čo diviť, že práve toto miesto ostrova si vybrali pre svoje dovolenkové dni).

Bahía (záliv) de Pollensa. 

Záliv Pollensa a za ním záliv Alcudia.  

Pohľad zo strážnej veže Talaia d'Albercutx na Mirador de la Crueta - vpravo dole. Z neho sme vyrazili hore. 

Pollensa:

Mesto Pollensa založili Katalánci v 13. storočí 6 km od pobrežia v snahe vyhnúť sa pirátskym útokom. História mesta je spätá s legendárnym rádom templárskych rytierov.

Pred nami je 365 schodov vedúcich na kalváriu ku kaplnke z 18. storočia. Výstup je lemovaný krásnymi cyprusmi a ponúka pekný výhľad na mesto a okolie.

V zátoke Cala san Vicente s 300 metrov vysokou "strážnou" skalnou stenou sa končí náš dnešný pestrý poznávací výlet.