Zjavne tu teda vládne diskriminácia s ktorou nikto nič nerobí, aj keď prvoradým verejným záujmom je, alebo by malo byť to, aby minimálne v politike diskriminácia neexistovala, aby každý mal rovnaké príležitosti lebo tí, čo sa do politiky dostávajú spravujú štát a rozhodujú o celej rade vecí, ktoré sa nás občanov priamo alebo nepriamo dotýkajú. Realita je však taká, že drvivá väčšina ľudí sa do politiky dostáva:
- cez konexie (na základe ktorých mohli na kandidátkach figurovať na zvoliteľných miestach),
- cez riťolezectvo, podlizovanie sa, alebo účelové zatváranie očí pred vecami, ktoré si zaslúžia odsúdenie, alebo tvrdú kritiku, ale týkajú strany, za ktorú sedia v parlamente,
- vďaka svojim športovým, moderátorským, hovorcovským, či hlásateľským "úspechom" (ktoré chce strana využiť ako návnadu na tých voličov, ktorí volia pudovo),
- cez peniaze, za ktoré si mohli dovoliť zaplatiť takú kampaň, na ktorú bežný kandidát alebo smrteľník nemá.
Len minimum ľudí sa do politiky dostáva len na základe svojej odbornosti, svojich schopností a predpokladov slúžiť občanom vo verejnej funckii. Čo môžme potom očakávať od ľudí s vyššie uvedeným profilom?
Výsledkom je, že nám v parlamentoch a vo vládach zďaleka nesedia po všetkých stránkach tí najlepší možní zástupcovia občanov, ale spravidla tí, čo sú, alebo boli ochotní kvôli vlastným výhodám alebo kariére neraz zapredať svoje svedomie. Lebo ak by kritikou ublížili straníckym záujmom, ktoré sú neraz v príkrom rozpore so záujmami občanov, ublížili by aj sebe resp. svojej kariére.
Byť si teda rovní v právach v politickej kampani, bez toho aby si boli kandidáti rovní aj v možnostiach, je nič platné. Ale hlavne, že Ústava nám garantuje rovnosť v právach.