Košice & "Košica - Nejkrásnější město v Horních Uhrách."

Metropola Východného Slovenska, niekdajšia Košica, dnes Košice, je podľa Ottovho náučného slovníka najkrásnejšie mesto v bývalom Hornom Uhorsku.

Pár aktuálnych informácií zo súčasnosti na začiatok s ktorými sa Košičania môžu pochváliť:

V roku 2013 sa Košice stali Európskym hlavným mestom kultúry. Prostredníctvom podpory rozvoja kreatívneho priemyslu a informačných technológií sa v r. 2017 Košice zaradili do Siete kreatívnych miest UNESCO, kedy im bol priznaný štatút UNESCO Creative City of Media Arts. V roku 2019 mesto získalo aj titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019. Stalo sa tak historicky prvým mestom z krajín strednej a východnej Európy a po Barcelone, Lisabone, Londýne, Sligu a Aerhuse a šiestym európskym mestom, ktoré získalo toto prestížne ocenenie.

A ideme si pozrieť málo, alebo menej známe zákutia východoslovenskej metropoly:

Dominikánske námestie a okolie: 

.Penzión Villa Regia na Dominikánskom námestí.

Sobota ráno; a na námestí to začína žiť. 

Na Dominikánskom námestí je najstarší košický kostol - Dominikánsky. Bol postavený koncom 13. storočia. 

Corgoň vs. Primátor...

V potulkách Košicami pokračujeme v západnej časti od Hlavnej ulice a Hlavného námestia:

Medzi štyrmi očami...

 Z 1. ročníka Košického polmaratńu bez klasického maratónu. (August 2021).  

Námestie maratónu mieru a jeho okolie:

Námestie Maratónu mieru. V r. 1992, kedy som bežal svoj 1. maratón, štart a cieľ Košického maratónu nebol na Hlavnej ulici, ale tu a bežcom, ktorí dobehli do cieľa v čase pod 4 hodiny (vtedy bol limit na zvládnutie maratónu 4 hodiny) rozdávali v cieli medaile pán Emil Zátopek s manželkou. Osobne som dostal medailu od jeho manželky.  

Stará a nová socha maratónca...

Vo Východoslovenskom múzeu:

Košický zlatý poklad. Ako píše vo svojom blogu môj známy, tiež maratónec, Dag Ulehla: " Mňa fascinuje tento príbeh, ktorý je o nájdenom zlatom poklade v roku 1934 v Košiciach. Je to takmer 12 kg zlata, skoro 3 000 zlatých mincí a reťaz. Usudzuje sa že poklad bol zakopaný v roku 1682 v dome sídla Spišskej komory, dnes na Hlavnom námestí č.68. Že čo je na tom také zaujímavé? Čitateľ uváži: Po objavení robotníkmi sa poklad nestratil a nerozkradol, napriek snahám a prežil aj počas vojny “záujem” nemeckých ríšskych úradov a aj úradov horthyovského maďarska. Tak isto prežil poklad aj povojnový turbulentný vývoj, aby nakoniec bol inštalovaný v podzemnom trezore Východoslovesnkého múzea. Myslím že existencia tohto pokladu potvrdzuje, že zázraky sa stále na svete dejú."

Až do roku 1875 bol Dubník v Slánskych vrchoch pri Prešove jediným náleziskom drahých opálov na svete. Slovenský opál je jediný „drahý“ opál, ktorý sa vyskytuje na území Európy a Ázie. Najväčší kúsok zďaleka nie je tento. Najväčší opál menom Harlekýn našli v roku 1775. Vážil 594 gramov a vo vtedajšej dobe ho ohodnotili ho na 700 tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni... Opál je drahší ako zlato. Sám som jeden kúsok v Slánskych vrchoch na dubnických haldách našiel spolu s kamarátom v r. 1981.

Meteorit Košice. Je známe, že pochádza z asteoridu, ktorý je od Zeme 3 krát ďalej ako Slnko. Jeho zdrojové teleso sa pohybuje v blízkosti Jupitera, je teda najvzdialenejším kusom vesmírnej hmoty, o ktorom vieme, že dopadol na Zem. Nesmierna vedecká hodnota meteoritu Košice spočíva okrem iného v tom, že pozemšťan môže do rúk vziať a poťažkať kus matérie, ktorá je tak stará ako naša Slnečná sústava.

Meteorit Košice, aj keď je to na pohľad malý kamienok, váži 2,19 kg. Jeho cena sa odhaduje na 70-tisíc eur.    

"V noci z 28. 2. 2010 na 1. 3. 2010 k nám priletel významný metoerit. Bol pomenovaný ako meteorit Košice. Napriek tomu, že ide z hľadiska zloženia o bežný typ meteoritu, z vedeckého hľadiska má meteorit Košice veľkú hodnotu, keďže ide naozaj o špeciálny prípad. Celosvetová databáza meteoritov obsahuje záznamy o 70 561 meteoritoch, z toho takmer dve tretiny vedci objavili počas antarktických expedícií. V 1 330 prípadoch existujú očití svedkovia pádu meteoritu alebo obrazový záznam poslednej fázy letu atmosférou. Ale len 34 meteoritov má známu atmosférickú dráhu, na základe ktorej vieme povedať, z ktorej časti Slnečnej sústavy k nám meteority prišli. Hovoríme im meteority s rodokmeňom. Meteorit Košice bol v čase nálezu len 15. takýmto prípadom na svete, prvým na Slovensku. Tento prípad je významný aj vďaka spolupráci vedeckých inštitúcií troch krajín, a to Maďarska, Česka a Slovenska. Prípad je nadnárodný, hoci si teleso „vybralo“ miesto dopadu na Slovensku."...

..."Napriek súvislým oblakom sa tmavá obloha v spomínanú noc na niekoľko sekúnd rozžiarila a v oblasti západne od Košíc bolo počuť dunenie podobné hromu alebo výbuchu, čo naznačovalo uvoľnenie energie v podobe zvukových vĺn. Záznamy ukázali, že tento objekt bol tisíckrát jasnejší ako Mesiac v splne. Pátrali po ňom vedci z troch krajín a jeho úlomky zozbierala vedecká expedícia. Dnes sú vystavené v múzeách. Vesmírne teleso letelo nad Slovenskom zo západu na východ. Vo výške 35 km nad povrchom došlo k najväčšej explózii, pri ktorej sa veľká časť telesa rozpadla. Malá časť hmoty však postupne brzdila a dopadla na zem vo forme meteoritov západne od Košíc. Počiatočná hmotnosť meteoroidu bola odhadnutá na 3 500 kg, čo zodpovedá priemeru 1,25 metra. K hlavnej fragmentácii meteoroidu, ktorý mal ešte stále hmotnosť približne 2 tony, došlo vo výške 39 kilometrov nad zemou. Toto delenie prežili pravdepodobne len 3 fragmenty s hmotnosťou 20 až 100 kilogramov. V 30 kilometroch nad povrchom sa ďalej rozpadli. Vypočítaná dopadová elipsa mala plochu 17,5 km2. Pri pátracej akcii sa našlo 218 úlomkov s hmotnosťami od 0,5 gramu do 2,37 kilogramu, celková hmotnosť bola 11,28 kilogramu."... Zdroj: https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/vesmir/pred-10-rokmi-k-nam-priletel-vyznamny-meteorit-kosice/

Prechádzame do východnej štvrti Starého mesta: 

Vpravo je Miklušova väznica. Pod ňou je veľký labyrint doposiaľ ešte nie celkom preskúmaných chodieb. 

Katova bašta. Je najväčšou zachovalou baštou na Slovensku.  

Rodošto so sochou grófa Františka II. Rákócziho, maďarského národného hrdinu. Narodil sa v r. 1676 na Zemplíne v obci Borša (vtedy Habsburská monarchia, dnes okres Trebišov, Košický kraj). Bol sedmohradské knieža, šarišský župan a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1703 až 1711. Bolo najväčšie a takmer bolo úspešné. Keby sa podarilo, koleso európskych dejín by sa podľa niektorých historikov možno krútilo iným smerom. V Prešove, metropole Šariša, mal gróf krásny renesančný palác; viď foto nižšie:  

František II. Rákóczi nakoniec svoj boj prehral a namiesto cesty do Bratislavy pre uhorskú korunu musel hľadať bezpečný azyl. Napriek podpore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. ho po Poľsku neprijalo ani Francúzsko. (Gróf sa spomína aj vo fiktívnom románe a filme Angelika a kráľ). Nakoniec sa usadil v Turecku, kam ho pozval Sultán Ahmed III. V meste Rodošto dostal na bývanie celú jednu ulicu. Odtiaľ pochádza názov košického Rodošta. V Turecku aj zomrel. Pochovali ho tajne v chráme francúzskych lazaristov v Istanbule. Rakvu s jeho ostatkami  objavil až v roku 1889 bádateľ Kálman Thaly. Až cisár František Jozef zmenil jeho štatút zradcu a v roku 1906 tak mohli byť jeho pozostatky prevezené z Turecka do vlasti. Keďže najvýznamnejším centrom jeho povstania boli Košice, nechala uhorská vláda uložiť jeho telesné pozostatky pompézne práve tu a to konkrétne do krypty Dómu sv. Alžbety. Bola to veľkolepá spoločenská udalosť aká dovtedy v meste ešte nebola a ani neskôr sa podobná nikdy nezopakovalala. V roku 2006 bola pred replikou jeho exilového tureckého domu Rodošto vztýčená socha.

Košická zlatá ulička...

Jakabov palác. Istý čas v ňom žil aj československý prezident Eduard Beneš.

V bývalej Židovskej štvrti.

V bývalom židovskom gete a jedna z pôvodne štyroch, dnes jedna z troch zachovalých košických synagóg.

Z Košíc bolo na jar r. 1944 deportovaných do táborov smrti Osvienčimu a Buchenwaldu 15.707 Košičanov, z najväčšej časti Židov. V meste ich v tom čase žilo 12.000. Z 15.707 deportovaných ľudí sa ich po vojne domov vrátilo 600.

Z veže Chrámu sv. Alžbety:

Vľavo je Urbanova veža. Bola postavená v 15. storočí. Jej výška je 45 metrov. Žigmundova veža košickej katedrály bez 30 cm meria 60 metrov. Výhliadka, z ktorej sú robené fotografie, nie je najvyšším výhliadkovým miestom veže.  

Košice - sever, s výbežkami Slovenského rudohoria v pozadí. 

V pozadí na horizonte sa ťahajú Ťahanovce. 

Podstatná časť Dómu sv. Alžbety, najvýchodnejšej gotickej katedrály sveta, vznikla na prelome 14. a 15. storočia. Tento chrám by si zaslúžil samostatný článok. 

Zvon Urban. Týmto zvonom by ste tak ľahko nezazvonili. Váži 7 ton. Zvon vznikol z mnohých úlomkov zvonu Urbanovej veže po tom, čo v 19. storočí sa pri požiari veže zničilo jeho upevnenie a zvon sa po páde roztrieštil na množstvo úlomkov. Podarilo sa ho pozliepať a od r. 1989 postaviť napriestranstvo medzi vežou a Dómu sv. Alžbety. Zaujímavosťou je, že zvon pochádza z kovovej masy pôvodných zvonov košického Dómu, ktoré sa roztavili pri veľkom požiari, ktorý v roku 1556 zachvátil mesto. Z trosiek potom boli povyťahované chladnúce zvyšky roztavených zvonov. Z týchto zvyškov viacerých zvonov bol na Zvonárskej ulici urobený jeden zvon. Bol ale až tak veľký, že ho nedokázali do Dómu osadiť. Neskôr sa ho ale podarilo osadiť do vedľajšej Urbanovej veže. Tú ale o 4 storočia neskôr, ako už bolo spomínané, takisto zachvátil požiar, a zvon sa zrútil. Dnes z nej vyzváňa zvon vyrobený vo Východloslovenských železiarňach U.S. Stell Košice, ako dar mestu.   

Donedávna kaplnka, dnes už kostol sv. Michala. Hneď vedľa Košickej katedrály. 

Chceš povedať, že nemám na to o rok vyhrať Košický polmaratón?!...

Tajomné okno... na ul. Alžbetinej (vpravo hore) - detail je na obrázku nižšie. (Inak čochvíľa bude niesť meno sv. Alžbety aj košické rómske sídlisko Luník 9 Nuž, proti gustu žiaden dišputát...    

Okno na Alžbetinej zblízka. 

Hlavné námestie.

Použité zdroje:

- Ján Lacika - Záhadné miesta Slovenska, 3. diel, vydavateľstvo Dajama, 2020.

- Wikipédia

Súvisiace články:

Prešov - po Košici nejkrásnější město v Horních Uhrách II

České Budějovice, Košice a polmaratónske experimenty 2013

Glasgow a Košice - dvojky vo svojich krajinách