Česko má Český Krumlov, Slovensko má Banskú Štiavnicu

11. srpna 2020

Samozrejme, v Česku aj na Slovensku je veľa aj iných pekných mestečiek, ale obe v názve článku spomenuté, sú, aspoň podľa mňa, najšpecifickejšie zo všetkých. Nehovorím, že najkrajšie, ale najšpecifickejšie.

Úmyselne hovorím o mestečkách, lebo porovnávať krásy Českého Krumlova s Prahou alebo Banskej Štiavnice s Bratislavou, sa nedá; ide o odlišné kategórie miest.

Krásam Českého Krumlova som sa venoval už skôr, a to v článku: Český Krumlov, Vimperk, Písek... a iné perly a perličky južných Čiech

na radu teda prišla Banská Štiavnica.

Leží v strede Štiavnických vrchov v centre jedného z najväčších vulkánov v Európe, dnes už vyhasnutého, ale svojho času s najbohatším zdrojom zlata a striebra v Európe.

Znie to neuveriteľne, ale Banská Štiavnica na konci 16. storočia patrila s počtom obyvateľov 18 000 k najväčším mestám Uhorska; údajne 3. najväčšie.

Jej nesporné hodnoty a krása ju zaradili do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

V roku 1735 tu založili najstaršiu uhorskú banícku školu, ktorú v roku 1762 povýšili na Banskú akadémiu - prvú vysokú školu svojho druhu v Európe.

Obec ŠTIAVNICKÉ BANE, ktorá leží v srdci Štiavnických vrchov vznikla spojením viacerých baníckych osád. Jej banícku minulosť pripomínajú viaceré domy a najmä okolité krásne horské jazerá, tzv. tajchy. Väčšina z nich vznikla v 18. storočí podľa projektov popredných štiavnických učencov J. K. Hella a S. Mikovíniho. Voda z jazier sa dômyselným systémom kanálov a potrubí odvádzala do baní, kde dávala do pohybu vodné kolesá poháňajúce rudné mlyny, čerpadlá a hutné dúchadlá.

Štiavnické tajchy patrili k jedinečnému vodoenergetickému systému. Patrili medzi najvýznamnejšie technické stavby v Európe. Z pôvodných viac ako 60 tajchov dodnes existuje 24, ktoré je možné navštíviť.

Dominantou obce je kláštorný komplex s kostolom z 18. storočia. V jeho barokovom interiéri zaujme pozoruhodný rokokový organ s plastikami baníkov.

Použitý zdroj informácií: https://slovakia.travel/mestske-pamiatkove-rezervacie

Neprehliadnuteľnou je banskoštiavnická baroková Kalvária - 23 objektov umiestnených v krásnej prírode Štiavnických vrchov.

Ňou začne fotografická časť tohto článku:

Banskoštiavnická kalvária bola vybudovaná v polovici 18. storočia, teda ešte v období svojej banskej slávy. Tvorí ju až 19 kaplniek a 2 kostoly; zvonku na pohľad skromné, ale vnútri bohato zdobené maľbami. Zmyslom budovania kalvárií bolo sprítomňovanie udalostí Ježišovho umučenia pomocou umenia. Financovanie Kalvárie zabezpečili bohatí obyvatelia mesta, hodnostári cisárskej správy baní a šľachtici. Kaplnky dodnes nesú na priečeliach erby svojich donátorov medzi ktorých patril napr. aj manžel Márie Terézie cisár František I. Štefan Lotrinský. Stavebné práce spravili najmä prostí baníci. Starostlivosť o Kalváriu potom prevzal Kalvársky fond. Tento v r. 1951 zrušili komunisti. Odvtedy komplex chátral a koncom 20. storočia, keď sa uvolnil trh so starožitnosťami, stal sa terčom rozkrádania a hrubého vandalizmu. V r. 2007 bol zaradený medzi 100 najohrozenejších pamiatok sveta, pričom už od roku 1993 bol komplex, spolu s historickým centtrom B. Štiavnice zapísaný do zoznamu UNESCO. Obnova komplexu bola zahájená v r. 2008. Hlavnými donormi sa stali VÚB, World Monument Fond a SSE (Stredoslovenská energetika). Prechádzka Kalváriou je zdarma, ale dobrovoľné príspevky sú vítané. Ak by každý návštevník daroval 2 eurá, bola by finančne zabezpečená starostivosť, ktorá dokáže uchovať Banskoštiavnickú kalváriu pre ďalšie generácie.

Najviac pamiatok sa v Banskej Štiavnici sústreďuje do priestoru medzi Trojičným a Radničným námestím. Obe námestia oddeľuje gotický Kostol sv. Kataríny z konca 15. storočia a budova radnice so štíhlou hodinovou vežou.

Uprostred Trojičného námestia obstavaného starobylými meštianskymi i verejnými budovami stojí nádherný trojičný stĺp. Najväčšou budovou Trojičného námestia je Hallenbachov dom, ktorý pôvodne slúžil Banskému súdu a neskôr patril Banskej a lesníckej akadémii. Ďalšia rozľahlá verejná budova stojí na Kammerhofskej ulici. Ide o budovu Komorského dvora (tzv. Kammerhof), ktorá vznikla v roku 1550 stavebným zjednotením niekoľkých gotických domov. Dnes je hlavnou budovou Slovenského banského múzea. Jeho najatraktívnejšou expozíciou je Banské múzeum v prírode s možnosťou fárať do podzemia.

Hlavnou dominantou centra mesta je Starý zámok ležiaci západne od Trojičného námestia. Najstarším objektom v zámku je bývalý farský kostol. Spolu so susedným karnerom ho postavili v 13. storočí ako trojloďovú románsku baziliku. Dnes Starý zámok slúži ako múzeum. Zaujímavými expozíciami sú okrem iných fajky a terče. Na protiľahlom kopci stojí od roku 1571 Nový zámok, ktorý sa takisto využíva na muzeálne účely. Je v ňom expozícia protitureckých bojov a poskytuje krásny pohľad na mesto.