Prečo chodí po svete toľko odmietnutých a sklamaných dievčat a žien?

Tento článok nie je z mojej hlavy. Je napísaný na základe prednášky MUDr. Margaréty Černákovej o láske muža a ženy. S jej hodnotnými myšlienkami a poznatkami by som sa chcel podeliť touto formou.           

Veľmi málo sa hovorí o tom, že sexuálna zdržanlivosť ľudí v období dospievania má, resp. môže mať veľký význam. Veď pomocou nej sa mladý človek môže naučiť používať aj vyššie štruktúry svojej osobnosti. 

Takto môže postupne dostať pod kontrolu v tomto období na povrch sa tlačiace veľmi ťažko zvládnuteľné prudké emócie vedúce až k výbuchom zlosti, ktoré sú u chlapcov v puberte prejavom zvýšenej tvorby mužského hormónu testosterónu. A učenie sa tejto zdržanlivosti môže potom človeku pomôcť aj v dospelosti - pri ovládaní nie len svojich telesných sexuálnych reakcií, ale aj emocionálnych. Taktiež mu to nedovolí sa v tomto smere znížiť na zvieraciu úroveň, na ktorej sa koná iba na základe pudov, inštinktov, či reflexov.  

Predčasný sexuálny život nie je vyjadrením ani ženskosti ani mužnosti

Žiaľ v dnešnej dobe, hlavne, alebo aj vďaka médiám, sa sex dostáva príliš zavčasu do centra pozornosti ešte nedospelých ľudí. Jedným z negatívnych výsledkov tohto pôsobenia je potom napr. aj to,  že mladíci sa držia „svojho“ názoru, že sexuálny styk je jediným vyjadrením mužnosti. Z toho pochopiteľne vznikajú zbytočné psychické a emočné napätia. Ešte závažnejšie je to, že muž, ktorý odvodzuje svoju mužnosť iba na základe svojich fyziologických mechanizmov, vo svojej podstate devalvuje schopnosť prežívať ľudskú lásku v celej jej hĺbke, hoci v skutočnosti práve po nej tak veľmi túži.

Vyššie uvedené pôsobenie udržuje v spoločnosti dvojakú morálku, kde na jednej strane sa od dievčaťa vyžaduje sexuálna predmanželská zdržanlivosť, poprípade panenstvo, no na druhej strane tá istá morálka vôbec nepožaduje aj od muža podobné zdržanlivé správanie. Vychádza sa zo zaužívaného názoru, že mužský pohlavný pud je iný, a preto sa častejšie dožaduje sexuálneho uspokojenia. No v skutočnosti neexistuje žiadne seriózne vedecké tvrdenie, že sexuálna zdržanlivosť v období dospievania by nejakým spôsobom ohrozovala fyzické a duševné zdravie mladého muža.
Keď si mladý muž uvedomí a pochopí, aké dôležité je pre neho sebaovládanie, tak po určitom čase môže nadobudnúť takú schopnosť vôle, aká je potrebná napr. vo zvolenej športovej disciplíne, kde bez sebaprekonávania nie je možné dosiahnuť úspech. 
Najťažšou úlohou pre chlapca a mladého muža môžu byť aj nevinné dotyky od ženy, ktoré v ňom môžu vyvolať silnú sexuálnu túžbu, ktorú musí byť pripravený presmerovať do zdržanlivosti. Takáto ohľaduplnosť je vyjadrením pravej mužskej zrelosti, je potvrdením jeho dobrotivosti a nehy, lebo táto ohľaduplnosť od neho vyžaduje, aby ovládol silné reakcie svojho tela, na čo musí vynaložiť obrovské úsilie.

Preto to treba chápať ako ušľachtilý, priam rytiersky postoj, ktorý dáva sexuálne zrelý muž ako dar svojej vyvolenej v citlivom geste, oslobodenom od akejkoľvek žiadostivosti, čím sa ešte hlbšie snaží vyjadriť svoju čistú a úprimnú lásku.

Z takéhoto uhla pohľadu možno tvrdiť, že telesná zdržanlivosť nielenže mužskosť nepotláča, ale naopak – ona ju vyvoláva, pretože muž sa naučil panovať nad svojimi pudmi, a tým sa naučil brzdiť svoje sexuálne reakcie tak, aby telesná láska vychádzala z najhlbšieho vnútorného rozhodnutia – chcieť dobro aj pre milovanú bytosť. O takomto mužovi možno tvrdiť, že je skutočne dospelý, lebo správnym spôsobom integroval sexualitu do svojej osobnosti. 

Naopak, sexuálne nezrelý muž, aj keď je neraz už dlhý čas biologicky dospelý, žiaľ, často nemá zdravé psychosexuálne správanie, ale prejavuje sa infantilne, egocentrickým hľadaním potvrdenia svojej mužskosti bez ohľadu na ženu.  Takáto retardovaná mužská sexualita je založená na vízii ženy „ako bábiky“, „ako hračky“, ako sexuálneho objektu.

Rola bábiky - modelky

Skutočnosť, že väčšina súčasných dospievajúcich dievčat, a často aj žien, spomínanú rolu bábiky – modelky akceptuje, či už vedome, alebo nevedome, je palicou s dvoma koncami a smutnou vizitkou ženskosti, keďže takýto smutný obraz ženy väčšina mužského sveta očakáva ako úplnú samozrejmosť.

Naopak, v mužovi ktorý skutočne miluje svoju partnerku sa ozýva pravá dospelá mužnosť. Tá sa vyznačuje tým, že cíti vo vzťahu zodpovednosť nie len za seba, ale aj za ženu, ktorú si vyvolil, ako aj za jej ďalší osud.    

Pre krehkú a citlivú, vyvíjajúcu sa mladú dievčinu je prirodzené, že hľadá potvrdenie a prijatie seba samej predovšetkým vo svojom bezprostrednom okolí, lebo táto túžba je dominujúcim faktorom a silným psychologickým mechanizmom práve v období pohlavného dozrievania. Hľadá niekoho, kto by ju pochopil, komu by sa mohla otvoriť a zdôveriť. Na rozdiel od chlapcov, nevyhľadáva tak často sexuálne zážitky, lebo v tejto oblasti je ešte neprebudená. No jej prirodzená túžba byť akceptovaná je ešte viac vystupňovaná, keď najbližšie prostredie – rodina, a predovšetkým otec – sa o ňu ako o osobu nezaujíma.

Hoci väčšina rodičov sa úprimne a horlivo stará o vzdelanie svojich detí, o ich zdravie, oblečenie, správanie alebo zdravú výživu, možno práve v dôsledku tohto zabehaného stereotypu necítia najhlbšie a najdôležitejšie potreby svojich dospievajúcich detí. Ak má dievčina navyše ešte konflikty v škole, tak ani rodina ani škola nespĺňajú funkciu, ktorá by jej zabezpečila duševno-emocionálnu rovnováhu, ktorú v tomto období tak veľmi potrebuje.

A preto sa predčasne, hoci nevedome, akosi automaticky, prvým miestom, kde sa utieka, sa stávajú cudzie mužské ramená. Tieto ramená jej majú dať pocit bezpečia a je jej jedno, či je to kamarát, spolužiak alebo kolega z práce. Pritúlená k mužovi – celá sa mu otvára a jej ďalší osud závisí už len od toho, na akého mladíka natrafila. Ak má daný muž takú víziu o sebe a o dievčati, ako vyššie vykreslený obraz, ďalší vývoj je úplne jasný – dievčina je síce mužom prijatá, ale v úlohe bábiky. Stačí, že jej povie niekoľko milých slov obdivu a komplimentov, a dievčina prijíma určenú úlohu, a navyše mu dáva všetko, čo chce. Mladá žena však o tom nič nevie, lebo ešte nie je schopná rozoznať aké sú skutočné úmysly muža, a preto sa nechá ľahko oklamať.

Preto chodí po svete toľko odmietnutých, sklamaných dievčat a žien, o ktorých chlapci zvyknú hovoriť: „Tá bola moja, aj tá bola moja...“

Dievčina živí v sebe túžbu po láske a veľmi ľahko uverí, že je milovaná, lebo chce byť milovaná. Jedno milé gesto zo strany muža a už mu verí, že ona je jeho vyvolenou. (Aj sexuológovia potvrdzujú, že žena sa ľahšie odovzdá mužovi, keď si myslí, že je milovaná).

V poradniach mnohé predčasne tehotné dievčatá potom priznávajú, že telesný akt sa odohral akosi mimo ich vôle a citového zaangažovania a žiaľ, aj mimo ich očakávania.

Výsledkom sexuálneho života nedospelých ľudí býva tiež to, že sú obaja zaskočení, zahanbení. Hlboké sklamanie podmýva priateľstvo a lásku, ktorá sa možno práve rodila. Všetko sa pretrhne, lebo dvaja nedospelí ľudia začali žiť v páre bez toho, aby boli na to pripravení.

Cudnosť ako skutočná ozdoba

Dievčatá vo všeobecnosti nerozumejú pojmu a obsahu pravej ženskosti, pretože postrádajú vzory pravej ženskosti. Úplne ľahkomyseľne a bez zábran potláčajú a odhadzujú svoj dievčenský pôvab, ktorého prirodzeným prejavom je cudnosť.  Dokonca sa hnevajú na seba, že sa pri stretnutí s chlapcami červenajú, lebo sa obávajú, že budú ostatný na posmech, alebo že ich práve preto chlapci nebudú chcieť. Asi preto sa dobrovoľne vzdávajú svojho klenotu - panenstva a až prirýchlo sa chlapcom dávajú - presne ako bábika na hranie, len aby nebola „iná“ ako ostatné dievčatá, ale „in“. Nevedia, že práve cudnosť je ich skutočnou ozdobou, a najsilnejšou ochranou, ktorá u chlapcov nevedome vzbudzuje rešpekt! Netušia, že cudnosť je tým najkrajším prejavom vnútornej hodnoty dievčaťa a ženy.

Dnes však cudnosť a stud sú medzi dievčatami považované za niečo staromódne. Dokonca mnohým dievčatám vyhovuje priama provokácia chlapčenského sexuálneho pudu, napr. predvádzaním sa sporo zahaleným telom. Preto v konečnom dôsledku sú to dievčatá, ktoré u chlapcov podporujú nesprávnu víziu ich mužskosti, keď od nich očakávajú sexuálny záujem. A ak slušný mladý muž nereaguje, myslia si, že je to preto, že nie sú dosť pekné, alebo sa mu nepáčia. Sexuálny záujem muža mladá dievčina uznáva za svoj osobitý, vlastný tromf a za potvrdenie svojej ženskosti. Stáva sa lovcom, podobne ako muž. Pričom znevažuje svoju pravú ženskú dôstojnosť. Takúto ženu si žiadny muž nemôže vážiť.

Preto je seriózna, pravdivá výchova dievčat v dnešných časoch naliehavo nutná a potrebná, aby boli práve v období dospievania pripravované a vedené k tomu – uvidieť a poznať svoju výnimočnú schopnosť a silu, ktorú nosí hlboko vo svojom vnútri každá dievčina a žena. Lebo až keď porozumie svojej ženskej dôstojnosti, a podľa toho sa bude aj správať v každodennom živote, len potom ju môže ukázať aj mužovi, u ktorého bude na prvom mieste vzbudzovať rešpekt a úctu, a nie žiadostivosť, ako je to vo všeobecnosti teraz.
Súvisiace články: 

- http://burkert.blog.sme.sk/t/49408/muz-a-zena